ESA vytvára umelé zatmenie Slnka: úžasné zábery koróny!

ESA vytvára umelé zatmenie Slnka: úžasné zábery koróny!

16. júna 2025 pár satelitov ESA Proba-3 vytvoril vo vesmíre veľkolepé umelé zatmenie Slnka. Táto vzrušujúca misia by mohla poskytnúť nielen pohľad do tajomstiev nášho Slnka, ale tiež poskytnúť dôležité poznatky o vesmírnom počasí, ktoré môže výrazne ovplyvniť našu technológiu. Ako Frankenpost boli zverejnené prvé snímky slnečnej koróny. Túto vonkajšiu atmosféru Slnka možno zvyčajne vidieť iba počas úplného zatmenia Slnka.

V marci leteli dva satelity programu Proba-3 v presnej zostave. Zatiaľ čo jeden zo satelitov blokoval slnečné svetlo, na druhý satelit, ktorý bol vzdialený 150 metrov, bol vrhnutý tieň široký asi 8 cm. Toto malo ďalekohľad s 5 cm otvorom umiestneným v strede tieňa. Cieľom tejto dvojročnej misie je dozvedieť sa viac o výronoch koronálnej hmoty a slnečných búrkach, ktoré môžu ovplyvniť satelity aj komunikáciu na Zemi.

Výzva vesmírneho počasia

V posledných rokoch sa téma vesmírneho počasia stáva čoraz dôležitejšou. Fenomény ako výrony koronálnej hmoty (CME) pozostávajú z elektrónov, protónov a jadier ťažkých prvkov a môžu nielen produkovať prirodzené svetlá, ako je polárna žiara (Aurora borealis), ale aj ohrozovať ľudí a technológie. „Toto sú vizuálne krásne stránky vesmírneho počasia,“ hovorí fyzik Stefan Kraft správa ESA. CME však môže spôsobiť aj rozsiahle škody na infraštruktúre a komunikačných systémoch.

Richard Christopher Carrington pozoroval prvú veľkú slnečnú udalosť už v roku 1859, ktorá vošla do histórie ako Carringtonova udalosť. Táto udalosť spôsobila masívne narušenie elektrického vedenia a telegrafov. Škody, ktoré by dnes podobné udalosti mohli spôsobiť, sú nepredstaviteľné. V roku 1989 došlo v Quebecu k výpadku elektriny a v roku 2003 došlo k poruchám v nemeckom systéme GPS.

Plány ESA

Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje optimalizovať predpovede udalostí vesmírneho počasia, aby v budúcnosti takéto škody minimalizovala. S rozpočtom viac ako 30 miliónov eur do roku 2020 je cieľom Programu vesmírneho dozoru (SSA) poskytnúť niekoľkodňové predbežné varovanie. S cieľom ďalej sledovať tento cieľ ESA od roku 2009 pracuje na komplexnom systéme kozmického počasia, ktorý spája expertné centrá v Európe.

Ďalším významným krokom bude misia Vigil, ktorá umiestni nový satelit do Lagrangeovho bodu L5. Odtiaľ budú môcť vedci pozorovať slnečnú aktivitu spôsobom, ktorý umožňuje predpovede až štyri až päť dní vopred. Astronauti na ISS by tak mohli byť včas varovaní pred slnečnými explóziami a boli tak lepšie chránení.

Tento vývoj jasne ukazuje, aký dôležitý je výskum vesmírneho počasia. Misia Proba-3 by mohla byť kľúčom k hlbšiemu pochopeniu slnka a jeho vplyvu na nás a dúfajme, že pomôže lepšie chrániť technológiu, ktorá určuje náš každodenný život.