Wolfram Weimer: Kulturkampf alebo nová nádej pre scénu?

Wolfram Weimer: Kulturkampf alebo nová nádej pre scénu?

V pestrofarebnom svete kultúrnej politiky sa momentálne veľa hovorí o Wolframovi Weimerovi. V sobotu 28. októbra 2025 novinár a novovymenovaný štátny minister kultúry hovoril na knižnom veľtrhu vo Frankfurte o vplyve umelej inteligencie na literatúru. Weimer, ktorý má AI alter-ego nazývané „Weimatar“, nastúpil do úradu ako prekvapivý kandidát Friedricha Merza a odvtedy spôsobil veľa vzrušenia. Klasické zákulisie hlási sklamanie v súvislosti s očakávanou depolitizáciou kultúrnej politiky; Weimer je často vnímaný ako ideologický politik.

Zásadným krokom vo Weimerovom funkčnom období bol zákaz rodu vo federálnych úradoch a kultúrnych inštitúciách. Mnohí na kultúrnej scéne sú zdesení tým, čo spochybňuje jeho postoj k skutočnej slobode v umení. V skutočnosti sa množili masívne protesty proti jeho vymenovaniu, vrátane petície s viac ako 70 000 podpismi. Kritici sa obávajú, že Weimer, známy svojím „Konzervatívnym manifestom“, podnecuje kultúrnu vojnu v politike a ukazuje blízkosť pravicovým myšlienkam. Jeden z jeho prvých oficiálnych činov sa stretol s prudkým odporom.

Kontroverzný prístup ku kultúre

Weimer si neláme hlavu a ostro hovorí o „ľavicovej strane“ verejnoprávneho vysielania a o takzvanej „radikálne-feministickej, postkoloniálnej eko-socialistickej kultúre rozhorčenia“. Jeho kritické vyjadrenia o zákazoch kníh v USA a čínskej kultúrnej cenzúre vytvárajú spojenie s demokratickou kritikou v Nemecku. Okrem toho Weimer použil svoju „teóriu podkov“ na stotožnenie ľavicových a pravých kultúrnych javov, čo sa u mnohých stretáva s nepochopením.

Ďalším znepokojivým príkladom je Weimerova reakcia na rapperovo špecifické kontroverzie, ktoré ho ukazujú ako niekoho, kto rozkazuje namiesto vedenia dialógu. To je to, čo urobil, keď zrušil koncert rappera Chefketa, pretože jeho tričko bolo kontroverzné. Jeho prístup ku kultúre je často popisovaný ako viac autoritatívny než otvorený a ochotný komunikovať.

Zamerajte sa na kultúrnu zodpovednosť

Napriek vznikajúcej kritike boli veľké očakávania kladené aj na Weimerove plány na podporu nemeckého filmového priemyslu. Poskytovateľov streamingu má v úmysle zaviazať k investíciám do národného filmového priemyslu – konkrétnym plánom je zavedenie takzvaného digitálneho poplatku pre veľké technologické spoločnosti. Tu sa vyjadril optimisticky a spolieha sa na dobrovoľné dohody. Weimer zdôrazňuje, že opatrenia proti antisemitizmu v kultúre musia byť spojené s nulovou toleranciou voči antisemitským vyhláseniam, čo naznačuje jasný postoj k sociálnym výzvam.

Celkovo Weimerov spôsob presadzovania kultúrnej politiky vyvoláva množstvo otázok. Jeho prístup je vnímaný ako populistický a nekonzistentný – aj jeho odporcovia chcú viac ako len titulky a požadujú konkrétne koncepty. Diskusie okolo neho sú príznačné pre badateľné napätie v rámci kultúrnej politiky v Nemecku.

Ako sa však bude situácia ďalej vyvíjať? Je Weimer so všetkými svojimi zábavnými a zároveň kontroverznými názormi signálom k zmene alebo len tieňovou hrou v divadle politiky? Jedna vec zostáva istá: kultúra zostáva horúcim zemiakom a úloha Weimaru v tejto hre je aj naďalej vzrušujúca a komplexná.